|
Tak ako začat? bola som siedmačka....školsky rok sa pomaly koncil... cely zivot som milovala len jedine zvieratá-kone. Prvý den praázdnin som konečne nabrala odvahu a vybrala sa do JK ,už som nemohla len tak sa pozerat na obrázky, filmy ,pohladnice....potrebovala som skutocné kone, odmala som túžila stať sa pravou jazdkynou ,velmi mi na tom záležalo. Vybrali sme do jazdeckého Klubu ktorý moj ocko poznal ,bol vzdialený asi 5 minút od Bardejova. Nikdy na to nezabudnem krásne drevené stajne...v nich úžasné kone ..vona leta. ..kožených sediel, na lavičke mladý jazdci s trénerom.. Porozprávali sme sa s majitelkou aj trénerom ...dohodli sme sa na hodinách..a ja som hned vtedy mala prvú hodinu .Tréner sa mi predstavil – bol mladý asi tak 25 ročný , volal sa MAREK,do rúk mi dal kefy ,hrebene , šiel so mnou do stajne. Cakala som kam zamieri . Vošiel so mnou do boxu kde stála krásna snehovo biela kobylka –ALENKA. Nebála som sa. Ukázal mi ako ju mam vyčistit ... bolo to úžasné prvýkrát som cítila aké je to úžasné, po očistení vzal sedlo, uzdičku ...ukázal mi ako sa sedlá a čisti a posadil ma na nu... cítila som niečo neuveritelne... ten pocit ked pod sebou mate kona...a citite každý jeho pohyb je neopísateľný . Učil ma v kroku zastavovať , točiť, vysadať . Pomaly sa moja hodina končila , prišli rodičia.. dohodla som sa s trénerom kedy prídem a odišli sme ,domov. Bol to taký úžasný pocit, hoci ma boleli nohy, bolo mi to jedno , bola som šťastná- ved konečne sa mi začínal plnit sen. Chodila som tam potom každý den, postupne som sa učila klusať, cválať, pracovať s konom, jazdit na všetkých konoch, spriatelila som sa s dievčatami. Boli to úžasné chvíle na ktore nikdy nezabudnem. Tak prišla prvá vychádzka.. potom dalšie a dalšie tie všetky zážitky, príroda, srnky, zajačikovia, slnko...Jazdecké hodiny ,kde som sa všetko naučila, vozenie deti,....preteky kde som chodila s dievčatami a s trénerom ,pomáhala som im ,krokovať, držať kone, boolo to vážne užasné, vobec mi nevadilo že ja neskáčem, bola som šťastná že tam možem byť.. Boli to neuveritelné chvíle ..strávené s úžasnými ludmi, s úžasnými zvieratami , na ktoré sa zabudnúť nedá. Milovala som to tam, bola som tam každý den , uplne každý den, dokonca som tam oslávila svoje 13 narodeniny .Samozrejme nebolo to vždy jednoduché a lahké, hádky s trenerom,s dievčatami, kone nie vždy poslúchali, prvý pád, leto sa bohužial končilo ,začala škola ,a ja som tam tak často už nebola, postupne sa to začalo sťahovať niekde úplne inde, tréner nám odišiel, boli sme bez trénera, prišla zima, pomaly sa staviali nové stajne, k tomu hotel, chatky, dedina vzialená 17 km od našho mesta... prisiel novy rok, januar, tešili sme sa z toho, bolo tam krásne, nové boxy, stajna, prišiel nový tréner,, No po čase sa všetko zmenilo. NEVEDELI sme ake to bude...prišla nová trenerka...ano..zdala sa byt v pohode. no po case sme zistili ze je dost kruta a zla,,a o konoch nevie vobec nic...dievcata ktore so mnou presli cely moj zivot s konmi..prestali chodit koli nej. No ja som si povedala že ona mi život neskazí, chodím tam koli konom nie koli nej. No aj tak to bolo zle, stale sa to zhoršovalo. .a zhoršuje sa to doteraz . no chodím tam. Ved život bez koni si neviem predstavit. Dali mi všetko, dali mi cítit aké je to úžasné sediet na ich chrbtoch, jazdit, vychutnávat si jazdu plnými dúškami. Spomienky, tie mi zostanú navždy, na to sa zabudnúť nedá. To oni- kone mi dali žiť život šťastne a radostne. Oni mi dávali radost, lasku , priatelstvo. A preto im odomna patrí jedno velké ĎAKUJEM. Vždy vás budem milovat.
S láskou Dominika
Autor: Dominika 5.8.2008 |
Štastné začiatky,škaredé konce |